Pätnásťročný Enrique prežíva pokojné leto v ospalom slovenskom údolí. Bezstarostné dni na babetách sa skončia vo chvíli, keď zistí, že jeho matka nie je tým, kým si myslel. Zdanlivo nevinné chvíle s kamarátmi sa menia na obdobie pochybností a dovtedajšie istoty sa rozpadnú.
Hore je nebo, v doline som ja rozpráva príbeh pätnásťročného Enriqueho, ktorý vyrastá so starou mamou v zabudnutej slovenskej dedine. Jeho matka Martina pracuje ďaleko v meste a domov prichádza len zriedka. Letné dni plynú pomaly: jazda na babetách, drobné výstrelky s kamarátmi, občasné úlohy od mamy. No pod povrchom sa čosi mení. Enrique si začína uvedomovať, že matkine požiadavky nie sú také nevinné, ako sa zdali. V dedine kolujú reči. Jeho istota o matke sa rozpadá – zisťuje, že obraz, ktorý si o nej vytvoril, bol možno len ilúziou. Intímna coming-of-age dráma je inšpirovaná skutočnými udalosťami z tzv. „hladových“ slovenských dolín. Vo filme účinkujú neherci, objavení priamo v lokalite natáčania.
Katarína Gramatová začala svoju filmovú kariéru ako strihačka. V roku 2023 absolvovala štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Jej režijný debut, krátky film s názvom Čerešne (2019), získal Špeciálnu cenu poroty na Zlínskom filmovom festivale. Jej nasledujúci krátky film, hybridný dokument Dom strom (2024), získal ocenenia na festivaloch po celom svete – mal premiéru na Krakovskom filmovom festivale, bol zaradený do programu Future Frames na MFF Karlove Vary a získal cenu za najlepší dokumentárny film na festivale Tampere 2025.
